Krajčovičová v Okinawa Peace Memorial Park

Krásny slnečný deň na Okinawe… Ostrove, na ktorom akoby nikto nemal starosti, plnom usmiatych a zdvorilých ľudí. Spolu s ostatnými delegátkami tu trávime naozaj krásny čas, no mnohé z nás ani len netušili, aké kruté obdobie v modernej histórii jeho obyvatelia zažili. Piatok sme celý strávili v Okinawa Peace Memorial Park. Tento rozľahlý park priamo na pobreží Tichého oceánu je venovaný Bitke o Okinawu a jeho obetiam. Okinawa bola počas druhej svetovej vojny strategickým miestom pre vstup na hlavné územie Japonska, preto sa americké vojská ale aj Japonské snažili tento ostrov obsadiť. Okrem aleje plnej pomníkov s menami obetí, je najdôležitejšou časťou múzeum venované práve tejto tematike. Výklad a exponáty, fotografie, predmety, mapy, dokumenty, zbrane.. to všetko nás na chvíľu prenieslo do neskutočne krutej doby, počas ktorej miestni obyvatelia boli nútení utekať, skrývať sa v jaskyniach, obrovské množstvo z nich spáchalo hromadné samovraždy. Je až neuveriteľné, čoho boli ľudia schopní…

Súťaže krásy sa síce spájajú s myšlienkou šírenia a zachovávania mieru, mnohí na túto tému aj vtipkujú, no včerajší deň nám veľmi silným spôsobom pripomenul jeho význam, dôležitosť a najmä to, aké máme šťastie, že  žijeme v mieri.

Včera sme však mali naopak oveľa pozitívnejšie ladený program – v rámci miestneho festivalu, ktorý tu teraz prebieha sme sa predviedli v národných kostýmoch, priamo v uliciach Nahy. Tie boli plné jej obyvateľov, ktorí nám mávali, povzbudzovali, podávali ruky a fotili si nás, bol to veľmi príjemný pocit, cítiť sa na chvíľu ako hviezda a súčasne môcť priniesť do Japonska kus slovenskej histórie 🙂 Títo ľudia sú naozaj vďační a hrdí, že sa v ich meste koná udalosť akou Miss International je. Bolo neskutočné teplo, kráčali sme dlho, no stálo to za to, takéto niečo môžem zažiť asi len raz za život… 🙂

Dnes sme sa prvýkrát za celú dobu obliekli do športového – v rámci festivalu, ktorý tu prebieha, sme sa mali zúčastniť preťahovania lanom (no nie len takým všedným, ale asi meter hrubým), do ktorého je zapojené obrovské množstvo ľudí a nazýva sa Tug of War. Organizátori však bohužiaľ usúdili, že je to príliš nebezpečné, tak sme sa zúčastnili len ako diváci. No ocitnúť sa v preplnených uliciach Nahy počas osláv je tiež zážitok:)  Konečne sme si však užili deň v teniskách… až na niekoľko výnimiek, napriek tomu, že nám bolo prikázané mať športovú obuv 🙂 Neskôr sme išli na neďaleký štadión a pozreli sme si predstavenia viacerých umeleckých škôl, pozostávajúce z tanca a bubnovania. Spoznávať japonskú kultúru je ohromne zaujímavé… a to mám za sebou len prvý týždeň 🙂